Budapešť

Zdravíme z Budapešti!

Môj prvý príspevok by som rada venovala nášmu nedávnemu výletu do Budapešti. Pri rozhodovaní kde strávime 4 dni augustovej dovolenky sme zvažovali Český Krumlov, Krakov a metropolu našich južných susedov- Budapešť. Nakoniec sme sa rozhodli pre Budapešť, ktorá zo spomenutých miest má najlepšiu dostupnosť z Bratislavy- vlakom sa tam pohodlne dostanete bez prestupov za vyše 2 a pol hodiny.

Po definitívnom rozhodnutí kde našu krátku dovolenku strávime nasledovalo rezervovanie ubytovania. Keďže sme už mali ako tak predstavu čo by sme chceli počas nášho pobytu vidieť, rozhodujúcou pre výber ubytovania sa stala poloha. Hľadali sme hotel v centre mesta s dobrou polohou a prijateľnou cenou. Keďže sme všetko riešili zhruba týždeň pred naším odchodom, veľa možnosti už nebolo, väčšina hotelov bola vypredaná. Nakoniec sa nám podarilo rezervovať apartmán v apartmanovom dome 300 metrov od parlamentu. Ďalší deň sme si kúpili spiatočný lístok Bratislava-Budapešť-Bratislava, ktorý pre dospelú osobu stojí 17,50€. Ísť vlakom sme sa rozhodli aj na základe toho, že viaceré turistické stránky o Budapešti informovali o preplnenosti ciest, zápchach a veľmi obmedzenej možnosti parkovania v centre. Bolo rozhodnuté a náš výlet teda mohol začať. 

V pondelok ráno sme sa vybrali na hlavnú stanicu, vlak mal odchod o 7:53 ale keďže Bratislava čo sa týka zápchy v rannej špičke nie je žiadna výnimka, vlak sme kvôli 30 minútovému zdržaniu v kolóne nestihli. Náš výlet začal neplánovanou rannou kávou a čajom v kaviarni blízko hlavnej stanice. Z Bratislavy sme sa nakoniec dostali pred 10-tou a na vlakovej stanici Budapest-Keleti sme sa ocitli na obed.

Po vystúpení z vlaku nás zaujala budova samotná, ktorá sa svojim vzhľadom ani náhodou nedá porovnať s tou bratislavskou. Stanica mi hlavne svojou strechou pripomínala londýnsku King´s Cross station, kde sa nachádza aj Harryho slávne nástupište 9 a ¾. K nášmu hotelu sa zo stanice dalo dostať najjednoduchšie metrom, ktoré sme aj využili. Pri kupovaní jednorázového lístka sme veľmi ocenili, že automat na ich predaj akceptoval aj kartu, nie len hotovosť, keďže forinty sme ešte nemali. 

Po jednoduchej a krátkej ceste bez prestupov sme sa dostali kam sme chceli, na stanicu metra Kossuth Lajos tér, od ktorej mal byť náš apartmán vzdialený 3 minúty pešo. Bez mapy mesta bolo ale nemožné nájsť ho, na stanici metra sme si to teda pozreli a začalo sa asi 20 minútové blúdenie.

 

 Náš hotel sme nakoniec našli a ubytovali sa v našom menšom apartmáne s vlastnou mini kuchynkou a kúpeľňou. Objavovanie krás Budapešti mohlo začať!

Keďže sme bývali minútu od parlamentu, bolo to to prvé čo sme videli. Parlament mi pripomína svojou architektúrou Westminsterský palác v Londýne. Vstup do parlamentu je pre občanov EU zdarma, je len potrebné ráno si vystáť rad na lístky, keďže tých je obmedzený počet. To sa nám ale nechcelo, možno pri ďalšej návšteve mesta, ktorú určite plánujeme. 

Od parlamentu sme sa vybrali po nábreži Dunaja. Celé korzo popri Dunaji je pekne upravené, lemované viacerými sochami a kaviarničkami.

Po retiazkovom moste Szechényi Lánchid sme prešli cez Dunaj na druhú stranu Budapešti, do časti Buda.

Hneď za mostom sme zistili, že na hrade prebiehajú nejaké trhy ľudového umenia. Keďže to nás zrovna dvakrát nelákalo, rozhodli sme sa návštevu hradu vynechať. Vyšli sme si ale schodíkmi do mierneho kopca a ocitli sme sa na jednom z mostíkov ponad lanovku, ktorá vedie na hrad. 
Neďaleko mostu sme ale našli prvú zmenáreň (na vlakovej stanici sa neodporúča meniť, lebo kurz je tam oproti zmenárňam v iných častiach mesta o dosť nevýhodnejší), takže sme zamenili eurá a s lepším pocitom, že už nefungujeme len s kreditkou, sme šli ďalej.

Po dlhšom chodení sme ostali riadne hladní, tak sa začalo hľadanie nejakej reštaurácie. Keďže ja moc neholdujem maďarskej kuchyni a guláš nepatrí zrovna medzi moje najobľúbenejšie jedlá, rozhodli sme sa pre taliansku reštauráciu Eataliano na Batthyányho ulici, ktorá poskytuje výhľad rovno na budovu parlamentu. Dve hlavné jedlá s malým pivom nás vyšli na zhruba 20 eur.

Z reštaurácie sme prešli rovno na druhú stranu nábrežia, jedna fotka pre parlamentom a ideme ďalej- smer Rybárska bašta. 

Vybrali sme sa úzkymi uličkami hore. Na každom kroku môžete naraziť na upravené, hostorické budovy. 

Po viacerých schodoch sme dorazili k Rybárskej Bašte (Halászbastya). Jej dominantou je socha kráľa Štefana a Matyášov kostol, kde niekedy prebiehali korunovácie kráľov.

Cestou z bašty späť do mesta.

Cestu späť na hotel sme zvolili po druhom moste- Margit hid.

Po hodinkovom oddychu na izbe sme si dali ešte kratšiu prechádzku nočnou Budapešťou a unavení sme šli spať.

Ďalšie ráno sme sa vybrali na Margitin ostrov v strede Dunaja, na ktorý sa dá dostať lávkou z Margitinho mostu. Tam sme si na pol hodiny požičali elektrický skúter, takže sme stihli prejsť celý ostrov. Ten je plný pekných záhrad, kúpeľov a večer tam vraj bývajú najlepšie diskotéky v meste. Výlet je to podľa mňa pekný hlavne keď je pekné počasie, čo sme my chvalabohu mali.

Pri výbere reštaurácie na obed sme tentokrát vsadili na Tripadvisor. Ten nám na druhom mieste odporúčal Hungarikum Bistro neďaleko nášho hotela. Keďže sme sa dočítali, že reštaurácia býva plná a je potrebné spraviť si rezerváciu, deň predtým sme si ju radšej spravili. A neoľutovali sme! Perfektná atmosféra, stručné menu zložené z maďarských národných jedál a perfektný servis. Hneď po usadení sme dostali výber maďarských papričiek s bielym chlebom, potom čerstvo dopečený slaninkový výborný chlieb. Objednali sme si fazuľovú polievku, pečené kačacie stehno a ako dezert sme ochutnali tradičné somloi halušky s kávou. Ako pozornosť podniku sme dostali pálinku na trávenie a prekvapení milou obsluhou, perfektným servisom, výbornou cenou (neminuli sme viac ako 30 eur aj so servis charge) a hlavne úplne najedení sme šli ďalej.

Ďalším miestom na návštevu bola Bazilika svätého Štefana. Tam nás okrem krásnej výzdoby a obrovskej kupoly prekvapil aj hluk, ktorý tam turisti robili. Nebol tam ani zákaz fotenia, ani žiadna tichá atmosféra na akú som zvyknutá vo väčšine kostolov.

Po ceste z baziliky sme opäť využili služby Tripadvisoru, ktorý nám odporúčil zmrzlináreň Gelarto Rosa, kde nám pripravili takúto originálnu zmrzlinu. 

Ďalej sme sa rozhodli ísť pozrieť na Námestie hrdinov. Cestou po Andrássyho ulici sme prechádzali okrem mnohých veľvyslanectiev a butikov aj okolo budovy štátnej opery.

 

 Námestie hrdinov a priľahlý park. Oplatí sa vidieť!

Ak niekam na dezert, tak máme odporúčania hneď dve- cukráreň Gerbeaud alebo New York Cafe. Gerbeaud sme navštívili a cukráreň je to ozaj pekná, historická so svojskou atmosférou. Druhú spomenutú kaviareň máme v pláne pri najbližšej návšteve. 

Cestou späť do hotela sme prišli na to, že 20.8. je v Maďarsku sviatok ústavy, takže sme videli aj veľkolepé oslavy pre parlamentom deň vopred.

 Posledný večer sme strávili v časti Buda, kde sa konali oslavy, všade boli stánky s jedlom a vystúpenia, takže sme si užili aj tradičnú maďarskú kultúru.

 Ďalší deň sme sa zobudili do upršaného rána. Dali sme si teda raňajky v blízkej reštaurácií Grey Goose s veľmi zaujímavým interiérom a rozhodli sme sa ísť domov, nakoľko sme nemali ani dáždnik. 

Musíme uznať, že Budapešť nás oboch milo prekvapila, ani zďaleka sme nečakali, že nás až tak chytí za srdce. Je to krásne, historické, upravené a čisté mesto. Prekvapila nás úroveň služieb, to, že sa všade dohovoríte bez problémov po anglicky, ako aj ceny a prívetivosť ľudí. Určite plánujeme aj ďalšiu návštevu!