Booking.com

Labels

19 September 2014

Slovenský raj- roklina Piecky

Vitajte v Slovenskom raji! 
Predĺžený víkend na prelome augusta a septembra sme strávili v mojom rodnom kraji, na východe Slovenska. V nedeľu po raňajkách a po nabalení fašíriek sme sa aj s rodičmi vybrali do Slovenského raja. Keďže ten je od Spišskej Novej Vsi, kde som vyrastala, vzdialený asi 3 km, je to pre nás klasická destinácia na víkendový oddych. Tentokrát sme sa rozhodli nie pre turisticky najznámejšiu a najnavštevovanejšiu roklinu Suchú Belu, ale vybrali sme sa do toho istého kopca z inej strany, cez roklinu Piecky.


 Vstup do rokliny Piecky je z časti Hrabušická píla. Tam sme sa zo SNV dostali autom zhruba za 25 minút. Zaparkovali sme na parkovisku, zaplatili vstupné a vybrali sme sa do rokliny.



Roklina začína malým potôčikom Píľanka, ktorý sme striedavo prechádzali zo strany na stanu za pomoci spadnutých driev a veľkých kameňov. Vody postúpne pribúdalo, takže sme vedeli, že sa bližíme k prvému vodopádu.

 Pod prvý, Veľký vodopád sme prišli zhruba po necelej hodinke. Popri vodopáde vedie najdlhší rebrík v Slovenskom raji.
Krátka pauza, fotka do zbierky a ideme ďalej.

Po vyše dvoch hodinách stúpania po rebríkoch ponad vodu sme sa dostali na vrch rokliny, kde sa spája s výstupom z rokliny Suchá Belá. 

Na vrchu sme si dali prestávku a občerstvenie, prezuli si suché ponožky a vybrali sa späť.

Po ceste späť dolu do doliny sme postretávali všeličo, cez slimáky, hady až po takéto pekné motýliky. Keďže auto sme nechali na Píle a značená cesta z vrchu rokilny viedla na Podlesok, my sme sa ňou teda vybrali a ocina sme poslali pre auto späť na Pílu. 

Po vyše 5 hodinách cesty aj s prestávkami sme toho už mali s mamkou riadne dosť. Dole sme si dali zaslúžené pivko a unavení sme šli domov. Nabudúce na takúto turistiku už v mojom prípade len s lepšou obuvou :) Ale všetkým vrelo odporúčame!